§1
Fašistickí okupanti

Cudzí štátny občan, ktorý

1. pričinil sa o rozbitie Československej republiky alebo zničenie jej demokratického štátneho poriadku, alebo
   
   
2. účastnil sa politického, hospodárskeho alebo iného útlaku slovenského národa, najmä terorizoval alebo drancoval slovenský ľud, bojoval s nemeckou armádou na území Československej republiky proti Červenej armáde proti slovenskému povstaniu alebo proti partizánom na Slovensku, alebo dopustil sa pritom vraždy, lúpeže, podpaľačstva, vydieračstva, udavačstva alebo iných zverstiev a násilností, stál v službách nacistického Nemecka, horthyovského Maďarska, alebo nariadil a napomáhal odvlečenie slovenských príslušníkov do cudziny, alebo inak previnil sa proti slovenským národným záujmom, potresce sa zločin smrťou.

§2
Domáci zradcovia

Československý štátny občan, ktorý svojou činnosťou, menovite však ako člen slovenskej vlády, snemu, alebo ako exponovaný politický alebo hospodársky činiteľ, predstaviteľ a exponovaný príslušník nemeckých, maďarských alebo slovenských fašistických organizácií

1. pričinil sa o rozbitie Československej republiky alebo odstránenie jej demokratického poriadku alebo zavedenie fašistického režimu, menovite kto za tým účelom iniciatívne alebo exponované pôsobil k 6. októbru 1938 a ku 14. marcu 1939 a najmä kto priamym vyjednávaním alebo iným spôsobom prispel k utvoreniu slovenského štátu pod ochranou Nemecka, alebo
   
   
2. podporil v značnej miere vojenské, politické alebo hospodárske záujmy nacistického Nemecka alebo horthyovského Maďarska, spôsobil škodu vojnovému úsiliu Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencov, alebo spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám alebo skupinám, vedúcim boj za slobodu, alebo
   
   
3. akokoľvek sa pričinil o vypovedanie a vedenie vojny proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencom, bral na nej významnú účasť, alebo svojím jednaním, menovite násilnosťami a drancovaním poškvrnil česť slovenského národa, alebo
   
   
4. kto činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov verejne propagoval, obhajoval alebo schvaľoval, verejne hanobil Zväz sovietskych socialistických republík, spojencov alebo ich štátne zriadenie a armády, potresce sa zločin smrťou.

§3
Kolaboranti

1. Kto akokoľvek napomáhal činnosť fašistických okupantov alebo domácich zradcov, s nimi spolupracoval s úmyslom napomáhať nemecké vedenie vojny, alebo poškodil vojnové úsilie proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencov, ako aj oslobodenecký boj slovenského národa, alebo
   
   
2. kto nariadil, organizoval alebo horlivo vykonával perzekúciu demokratických a protifašistických osôb a organizácií pre ich politickú činnosť, kto spôsobil druhému protiprávnu ujmu pre jeho rasovú, národnú, náboženskú alebo politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie, alebo kto nariadil alebo horlivo prevádzal vysťahovanie slovenských ľudí do cudziny, do zaisťovacích táborov alebo na prácu v prospech nemeckého vedenia vojny, alebo
   
   
3. kto ako príslušník fašistických organizácií alebo za použitia politického vplyvu obohatil sa na úkor druhých občanov, alebo kto za spolupráce s nemeckými alebo maďarskými okupantmi alebo domácimi zradcami alebo za využitia vojnových pomerov sa neprimerane obohatil, alebo
   
   
4. kto ako významný činiteľ verejného, politického, hospodárskeho alebo kultúrneho života dával svoje služby k dispozícií okupantom alebo fašistickému režimu, aby tým pomáhal tento režim budovať, udržovať a utrpenia slovenského národa predlžovať, alebo
   
   
5. kto činnosť kolaborantov (písm. a)-d)) verejne propagoval alebo schvaľoval, potresce sa trestom na slobode do 30 rokov, za priťažujúcich okolností trestom smrti.

§4
Zrada na povstaní

1. Kto akýmkoľvek spôsobom maril boj slovenského národa proti zradcom alebo okupantom, za slobodu a za obnovenie Československej republiky, najmä kto maril prípravy národného povstania alebo účasť vojenských jednotiek na ňom, alebo
   
   
2. kto sa akokoľvek zúčastnil na úsilí fašistických okupantov alebo domácich zradcov v úmysle potlačiť slovenské národné povstanie alebo znemožniť partizánsky boj, alebo kto spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania alebo partizánskeho boja, udával alebo inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom, alebo
   
   
3. kto takúto zradcovskú činnosť propagoval, verejne obhajoval alebo schvaľoval, potresce sa smrťou.

§5
Previnilci fašistického režimu

Kto bol v miestnom merítku zakladateľom, organizátorom alebo propagátorom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Hlinkovej gardy alebo iných fašistických organizácií a svoju činnosť vyvíjal v zmysle fašistického režimu, kto bol exponovaným propagátorom fašistických ideí, spolupráce s nacistickým Nemeckom alebo vojny proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencom, kto pracoval politicky ako nepriateľ demokratického systému Československej republiky, alebo kto sa zúčastnil na protidemokratických, protikomunistických, rasových alebo pod. akciách a štvaniach, kto sa obohatil na úkor iných občanov, využijúc svoje politické postavenie, kto sa akokoľvek previnil v boji za slobodu slovenského národa alebo za vojny proti spojeneckému Zväzu sovietskych socialistických republík a ostatným spojencom, alebo kto utláčal druhých občanov, najmä ich nútil na prácu pre nemecké vojenské záujmy, alebo inak ich poškodil na životoch a majetkoch, alebo kto nesie zodpovednosť za príkorie občanov, spôsobené okupantmi a zradcami, v obci - pokiaľ táto činnosť nie je trestná podľa §§ 1-4 - potresce sa zadelením do pracovného útvaru najdlhšie na dobu 2 rokov a pozbavením občianskych práv na dobu 2-15 rokov, alebo len verejným pokarhaním.

§6
Zmiernenie trestu

Ak páchateľ svojou neskoršou činnosťou, najmä účasťou na povstaní, významne sa zaslúžil o protifašistický boj alebo o záchranu slovenských životov, možno trest smrti premeniť na trest na slobode do 30 rokov, alebo v mimoriadnych prípadoch uložiť tresty vedľajšie ako tresty hlavné, prípadne páchateľa aj oslobodiť.

§7
Strata práv

Súd v odsudzujúcom rozsudku vysloví súčasne stratu občianskych práv vyjmúc prípad verejného pokarhania.

§8
Výkon trestu

1. Odsúdený odpyká trest na slobode v trestnici, prípadne časť alebo celý trest v osobitných pracovných útvaroch, ktoré budú za tým účelom zriadené.
   
   
2. Celý majetok alebo časť majetku odsúdeného vyhlási súd za konfiškovaný v prospech štátu vyjmúc prípad odsúdenia podľa § 5.

§9
Ľudové súdy

Na potrestanie trestných činov podľa tohoto nariadenia zriaďujú sa na území Slovenska tieto ľudové súdy:

1. Národný súd so sídlom v Bratislave,
   
   
2. okresné ľudové súdy so sídlom v sídle okresu,
   
   
3. miestne ľudové súdy v každej politickej obci.

§10
Pokračovanie pred ľudovými súdmi

1. Ľudový súd nemôže pokračovať v neprítomnosti obžalovaného.
   
   
2. Trestné oznámenie ľudovému súdu môže podať každý občan, úrad alebo bezpečnostný orgán. Obžalobca príslušný na pokračovanie preskúma trestné oznámenie, a ak je toho názoru, že sa má stíhanie odoprieť, predloží spisy so svojím návrhom ľudovému súdu, ktorý o veci rozhodne, ináč do 8 dní predloží obžalobný spis predsedovi ľudového súdu.
   
   
3. O väzbe po započatí trestného pokračovania rozhoduje ľudový súd.
   
   
4. Zaisťovacia väzba má byť celá zarátaná do uloženého trestu na slobode.
   
   
5. Námietky proti obžalobnému spisu nie sú prípustné.
   
   
6. Celé pokračovanie sa má viesť urýchlene tak, aby hlavné pojednávanie bolo zahájené do 14 dní po predložení obžalobného spisu predsedovi ľudového súdu.
   
   
7. Rozsudok treba vyniesť a vyhlásiť hneď po ukončení hlavného pojednávania. Rozsudok sa má vyhlásiť „Menom republiky a slovenského národa".
   
   
8. Proti rozhodnutiam ľudových súdov nie je prípustný opravný prostriedok.

§11
Národný súd

Národný súd sa zriaďuje v Bratislave pre celé územie Slovenska.

§12

Do pôsobnosti Národného súdu patrí rozhodovať o trestných činoch, uvedených v tomto nariadení, oproti:

1. bývalému prezidentovi Slovenskej republiky,
   
   
2. členom slovenských vlád od 14. marca 1939,
   
   
3. poslancom Snemu Slovenskej republiky od 14. marca 1939,
   
   
4. členom Štátnej rady od 14. marca 1939,
   
   
5. členom Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže a ich dôstojníckym funkcionárom od 14. marca 1939,
   
   
6. šéfom propagandy od 14. marca 1939,
   
   
7. vyslancom a splnomocneným ministrom od 14. marca 1939,
   
   
8. vedúcim národných skupín a ich zástupcom,
   
   
9. vedúcim funkcionárom v protirasovej činnosti,
   
   
10. prednostom Ústredne štátnej bezpečnosti,
    
    
11. členom Revízneho senátu Najvyššieho súdu a verejnému obžalobcovi pri ňom pôsobiacemu.
    
    
12. tým, ktorých Predsedníctvo Slovenskej národnej rady prikáže do pôsobnosti Národného súdu.

§13

• 1. Národný súd rozhoduje v 7-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a zo 6 prísediacich.
     
     
  2. Predseda senátu a jeho námestník musí byť sudca z povolania. Menuje a odvoláva ich Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
     
     
  3. Prísediacich vymenúva a odvoláva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

§14

Za prísediaceho senátu Národného súdu (náhradníka) možno vymenovať len osobu, ktorá:

1. dovŕšila 21. rok,
   
   
2. vie čítať a písať,
   
   
3. je štátnym občanom Československej republiky,
   
   
4. je mravne zachovalá a politicky bezúhonná.

§15

1. Obžalobu pred Národným súdom zastupuje obžalobca.
   
   
2. Obžalobcu a jeho námestníka vymenúva a odvoláva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
   
   
3. Obžalobca pri výkone funkcie podlieha Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.
   
   

§16

Obžalovaný pred Národným súdom môže si voliť obhajcu z radu advokátov podľa zoznamu zostaveného Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pravosúdie.

§17

Súd rozhoduje väčšinou hlasov. Najprv hlasujú prísediaci, po nich hlasuje predseda.

§18

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní podpíšu všetci členovia senátu a zapisovateľ.

§19

1. Ak obžalovaný bol odsúdený na smrť, súd hneď po vypočutí obža-lobcu sa uznesie na tom, či odsúdeného odporúča na milosť alebo nie. Ak súd odporúča udeliť milosť, hneď predloží spisy so svojím návrhom a s návrhom obžalobcu Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Ku spisom sa pripojí aj žiadosť o milosť, ktorú podal odsúdený alebo v jeho prospech hocikto.
2. Ak súd neodporúča odsúdenému udeliť milosť, alebo ak síce odporúča udeliť milosť, ale milosť nebola udelená, trest smrti sa vykoná.
   
   

§20

Právoplatne uložené tresty pri Národnom súde vykonáva príslušné štátne zastupiteľstvo.

§21

Okresný ľudový súd zriaďuje sa v sídle okresu pre obvod okresu.

§22

Do pôsobnosti okresného ľudového súdu spadajú všetky trestné činy podľa tohoto nariadenia okrem tých, ktoré sú výlučne prikázané do oboru pôsobnosti Národného súdu, a tiež tých, ktoré budú Predsedníctvom Slovenskej národnej rady z pôsobnosti okresného ľudového súdu vyňaté a prikázané Národnému súdu.

§23

1. Okresný ľudový súd rozhoduje v 5-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a 4 prísediacich.
   
   
2. Predseda senátu a jeho námestník musí byť sudca z povolania. Menuje a odvoláva ich Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie, pokiaľ možno na návrh príslušného okresného národného výboru.
   
   
3. Prísediacich vymenúva príslušný okresný národný výbor.

§24

1. Obžalobu pred okresným ľudovým súdom zastupuje obžalobca.
   
   
2. Obžalobou a jeho námestníka vymenúva a odvoláva Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie z radu osôb práva znalých na návrh príslušného okresného národného výboru.
   
   
3. Obžalobca pri výkone funkcie podlieha Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.

§25

Ustanoveniami §§ 14 a 16 až 20 platia obdobne pre okresné ľudové súdy.

§26

Pre obvod politickej obce zriaďuje sa miestny ľudový súd v sídle miestneho národného výboru.

§27

Do pôsobnosti miestneho ľudového súdu spadajú všetky trestné činy podľa § 5 tohoto nariadenia.

§28

1. Miestny ľudový súd rozhoduje v 5 až 11-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a 4 až 10 prísediacich.
   
   
2. Predsedu a obžalobcu menuje a odvoláva okresný národný výbor.
   
   
3. Prísediacich miestnych ľudových súdov menuje a odvoláva okresný národný výbor na návrh miestneho národného výboru.
   
   
4. Ustanovenie § 14 platí obdobne aj pre miestne ľudové súdy.

§29

Nad výkonom trestu, uloženého miestnym ľudovým súdom, dozerá obžalobca pri okresnom ľudovom súde príslušného okresu.

§30

Obžalovaný pred miestnym ľudovým súdom si môže voliť obhajcu, ktorý však nesmie byť z radu advokátov a sudcov.

§31

Kancelárske práce vykonáva pre Národný súd Najvyšší sud, pre okresný ľudový súd príslušný okresný súd a pre miestny ľudový súd úrad miestneho národného výboru; pre obžalobcu na Národnom súde Generálna prokuratúra, pre obžalobcu na okresnom ľudovom súde príslušný okresný súd, pre miestneho obžalobcu príslušný úrad miestneho národného výboru.

§32

Výdavky spojené so zriadením a funkciou ľudových súdov hradí štát v rámci rozpočtových prostriedkov Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

§33

Toto nariadenie nadobúda účinnosť hneď, platí na čas jedného roku a vykoná ho Predsedníctvo Slovenskej národnej rady so Zborom povereníkov.